Náhla cievna mozgová príhoda je obrovský zásah do života jednotlivca aj jeho komunity. Prichádza nepredvídateľne a dôsledky sú obrovské. Práve rýchly a nečakaný zlom, ktorý z plnohodnotného života uvrhne človeka do stavu odkázanosti, spôsobuje, že sa človek cíti ako príťaž a uvažuje, či vôbec bolo dobré, že cievnu mozgovú príhodu prežil.
Odmietanie pomoci je bežné
Spočiatku nie je veľmi ochotný dovoliť iným, aby mu pomáhali zlepšiť jeho stav, a je jedno, či ide o rodinných príslušníkov alebo o odborníkov. Práve preto je veľmi dôležitá pomoc psychológa. „Často sa pri svojej práci stretávam s tým, že pacienti zažívajú depresiu, úzkosť, strach a chýba im motivácia,“ opisuje Mgr. Annamária Szevecsek, psychologička špecializovanej FBLR nemocnice VITALITA n.o. Lehnice. Človek po CMP najčastejšie zápasí s pocitmi beznádeje, zbytočnosti, hnevu, frustráciou a pocitom, že je záťažou pre okolie. „Je dôležité identifikovať a spracovať tieto emócie a ponúknuť im nástroje na zvládanie stresu.“ Liečebný proces a rehabilitácia pacientov po porážke často závisí aj od ich psychického zdravia.
Problémy s pamäťou
Pacient si často nevie spomenúť, čo sa povedalo alebo dialo pred chvíľou, prípadne v predchádzajúci deň. „Preto je dôležité, aby rehabilitačný proces zahŕňal aj kognitívny tréning, ktorý pomôže obnoviť a posilniť krátkodobú a dlhodobú pamäť, zlepšiť koncentráciu a pozornosť,“ upozornila psychologička. Rehabilitácia a cvičenia by mali byť prispôsobené individuálnym schopnostiam a potrebám pacienta s cieľom podporiť aj jeho sebavedomie a motiváciu.
Komunikácia spôsobuje trápenie
Podpora motivácie je mimoriadne ťažká v situácii, keď v dôsledku cievnej mozgovej príhody je pacient postihnutý aj poruchou reči. „V úvode ochorenia trpí takmer každý pacient nejakou formou narušenia komunikačných schopností, od ľahkej artikulačnej neobratnosti až po úplnú stratu schopnosti hovoriť a rozumieť hovorenému a písanému slovu. Po pár dňoch až týždňoch sa u niektorých pacientov reč spontánne upraví, u mnohých však zostáva narušená v závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgu cievnou príhodou,“ približuje Mgr. Valéria Červenková, logopedička zo špecializovanej FBLR nemocnice VITALITA n.o. Lehnice.
Z psychologického hľadiska, ale aj z hľadiska fungovania ako takého, najvýraznejšie ovplyvňuje kvalitu života pacienta afázia – strata reči. „Afázia nezasahuje len postihnutého človeka, ale aj jeho rodinu a komunitu, v ktorej žije, pre neschopnosť vstupovať s ním do plnohodnotnej verbálnej interakcie, o opätovnom zaradení do pracovného procesu ani nehovoriac. Neúspešná komunikácia vyvoláva v človeku frustráciu, nevie vyjadriť svoje pocity, potreby, túžby, želania a zároveň nerozumie, čo mu hovoria jeho blízki. To v ňom vyvoláva hnev, depresiu alebo pasivitu. Z tohto dôvodu logopéd úzko spolupracuje so psychológom, ktorý pacientovi pomáha vyrovnať sa s následkami cievnej príhody po stránke emocionálnej a kognitívnej,“ dodáva logopedička.
Všetci za jedného, jeden za všetkých
Žiaľ, každodenná podpora pacientov po mozgovej príhode zo strany všetkých potrebných špecialistov vrátane psychológa a logopéda pod jednou strechou nie je v zdravotníckych zariadeniach samozrejmosťou.
„Vo svojej praxi sa všetci snažíme poskytnúť podporu pri spracovaní traumatických udalostí, pomôcť nájsť motiváciu na pokračovanie v rehabilitácii a dodržiavanie odporúčaní týkajúcich sa liečby a cvičení. Motivačná podpora je podľa mňa kľúčovým faktorom pri dosahovaní úspechu v neurorehabilitácii,“ povedala o práci s pacientami po porážke v Lehniciach psychologička A. Szevecsek.
vk