Uhlíková neutralita je ambiciózny cieľ, ktorý má aj Slovensko dosiahnuť o necelých tridsať rokov. Ale čo to vlastne je? A prečo sa netýka iba štátu, výrobných podnikov, producentov elektriny, ale každého jedného z nás?
Hoci sa ešte stále nájdu pochybovači a popierači klimatických zmien, nikto nemôže poprieť, že v ostatných rokoch čelíme vážnym výkyvom počasia a pohromám, ktoré z nimi súvisia. Nie sú to len ničivé požiare vo vzdialenej Austrálii, nie sú to len super tornáda kdesi v USA. Čelíme im aj u nás doma. Zažívame mesiace extrémneho sucha, ktoré sú nežiaduco „osviežené“ náhlymi búrkami s lokálnymi záplavami. Oveľa častejšie než v minulosti čelíme ničivým veterným smrštiam. Deti zimu s parádnou nádielkou snehu v mnohých regiónoch Slovenska vôbec nepoznajú. Zdá sa im normálne, že na sánkovačku a lyžovačku treba cestovať stovky kilometrov. Toto sú dôsledky klimatických zmien v každodennom živote s drahými dôsledkami na zdraví aj peniazoch.
Príroda pomáha
Nie je to spôsobené len exhalátmi z výfukov áut. Oveľa viac emisií sa dostáva do vzduchu cez komíny domácností, ktoré kúria nevysušeným drevom, uhlím, uhoľným hráškom a ďalšími fosílnymi palivami. Podľa údajov Eurostatu sa doprava (vrátane leteckej) podieľala na vzniku skleníkových plynov 23 %, no až 35 % emisií pochádza zo spaľovania uhlia, zemného plynu a tuhých palív, ktoré slúžia na vykurovanie budov a na výrobu elektrickej energie.
Vo výpočte aktivít človeka, pri ktorom produkuje skleníkové plyny, by sme mohli pokračovať – je to spaľovanie odpadu, skládkovanie odpadu, ťažba, monokultúrne obhospodarovanie pôdy, zlé obhospodarovanie lesov…
Pritom všetky zelené rastliny, pôda a voda dokážu skleníkové plyny absorbovať. Príroda by nám v očisťovaní pomáhala. Ale nevládze. Pretože kým jej ročná kapacita týchto tzv. „uhlíkových zachytávačov“ je 9,5 až 11 gigaton CO2 ročne, aktivity človeka na Zemi ho vyprodukujú až 38 gigaton.
A práve to je cieľom uhlíkovej neutrality – znížiť produkciu CO2 na takú mieru, aby ju stromy, kríky, tráva, pôda a moria dokázali absorbovať do seba. Členské štáty EÚ to chcú dosiahnuť do roku 2050.
Drahé riešenie?
Bude treba urobiť veľké zmeny. Veľa zmien. A budú stáť peniaze. Ale spoločnosti a odborníci, ktorí sa tejto problematike venujú už roky, sú presvedčení, že drahé je riešenie aktuálnych dopadov. A čím dlhšie budeme odkladať nové riešenia, tým to bude drahšie. „Od 70. rokov nie sme schopní reagovať na informácie, že naše nakladanie s odpadmi, spotreba neobnoviteľných zdrojov energie, kontaminácia vody, znečisťovanie ovzdušia a ničenie biotopov spôsobujú rozvrat klímy,“ hovorí výkonný riaditeľ druženia Priatelia Zeme-CEPA Juraj Zamkovský. „Čím dlhšie budeme čakať, tým budú riešenia drahšie. Preto pre verejné politiky, ale aj pre účinné využitie európskych peňazí z Fondu obnovy by mali byť kľúčové opatrenia na obnovu krajiny, stabilizáciu klímy a adaptácia na tie zmeny, ktorým sa už nedá vyhnúť.“
Rovnaký názor má aj zástupca generálneho riaditeľa holdingovej spoločnosti PPA CONTROLL, a.s. Ing. Erik Vicena.„Riešenia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality budú určite lacnejšie ako následné odstraňovanie škôd, ktoré by vznikli, ak by sa neurobili žiadne opatrenia. Aj samotné štatistické výsledky za posledné roky ukazujú, že množiace sa prírodné katastrofy a dopady životného prostredia na zdravie ľudí sú spôsobené jednoznačne zhoršujúcou sa klimatickou situáciou, ktorú spôsobujú zvyšujúce sa emisie. Čím skôr sa opatrenia urobia, tým budú lacnejšie.“
Kde začať?
Malé zmeny môže urobiť každý sám. Viac rozmýšľať o tom, koľko produkuje odpadu a čo sa s ním deje. Ako odpad separuje? Akú uhlíkovú stopu zanecháva, keď chce mať doma teplo a teplú vodu?
Uhlíkovú neutralitu môžeme dosiahnuť nahradením všetkých zastaraných technológií modernejšími, zmenou primárnych zdrojov energií, využívaním inovácií zameraných na ekológiu, šetrnejším prístupom k prírode, dôsledným triedením odpadu, zmenou v rastlinnej aj živočíšnej výrobe, zmenou konzumného spôsobu života a optimalizáciou osobnej potreby.
To znamená, že zmeny budú musieť urobiť všetci, jednotlivci, firmy, samosprávy aj štát. Ten by však mal nastavať iba politiky, stratégie by si mali vypracovať konkrétne regióny podľa svojich potrieb a prírodných možností. „A v tom by im mali pomáhať odborníci, pretože od obcí a regiónov nikto nemôže očakávať, že budú schopné systematicky plánovať regionálnu energetiku bez energetikov,“ upozorňuje J. Zamkovský. „Rozdelenie celej distribučnej siete na menšie miestne siete, ktoré dokážu lepšie optimalizovať potreby a rýchlejšie reagovať na vzniknuté situácie, sa dnes javí ako veľmi dobré riešenie. Regióny si dokážu lepšie nastaviť energetický mix aj zo zelených zdrojov, nakoľko nie všetky časti Slovenska majú vyhovujúce parametre na vybudovanie zdrojov výroby elektrickej energie zo všetkých spôsobov zelených zdrojov. Niekde viac fúka, niekde je výhodnejšie využiť slnko alebo blízkosť poľnohospodárskej výroby. A tieto parametre musia určite posúdiť skúsení odborníci,“ súhlasí aj E. Vicena z PPA CONTROLL, a. s.
Jeden za všetkých
Odborník na energetiku zároveň upozorňuje na nutnosť, aby sa o dosahovanie uhlíkovej neutrality snažili všetky krajiny sveta. Čo bude zrejme problém, lebo už teraz je jasné, že ani len v rámci EÚ sa ju do roku 2050 nebudú snažiť dosiahnuť všetci. Poľsko ako krajina elementárne závislá od uhlia, bola z tejto dohody vylúčená.
Dobrou správou však je, že nielen na svete, ale aj u nás doma už teraz existujú odborníci s reálnymi skúsenosťami z praxe, ktorí môžu výrazne pomôcť pri nahrádzaní tých zdrojov na výrobu elektrickej energie, ktoré prírodu zaťažujú. A rovnako vedia pomôcť s veľkým problémom, akým je uchovávanie v reálnom čase vyrobenej, ale prebytočnej elektrickej energie. „Poskytovanie služieb, ktoré vedú k znižovaniu emisií pri výrobe energií, patrí k jednej z prvoradých činností nášho holdingu. Práce na nových energetických zdrojoch, ktoré sú podmienené ekologizačnými parametrami vedúcimi k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, realizujeme už roky. Medzi ne patria aj projekty budovania energetických zásobníkov, zdrojov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a pripájanie nových obnoviteľných zdrojov energie do distribučnej sústavy, ktoré zabezpečujú lepšiu stabilitu sústavy. Na všetko už existujú technológie, netreba ich vymýšľať, ale v čo najväčšej miere uvádzať do praxe. Potom aj cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 bude reálnejší,“ konštatuje na záver E. Vicena.
Russl